Postup NÚCEM-u pri hodnotení matematického testu v tohtoročnom Testovaní 9 vyvolal vlnu nevôle medzi učiteľmi a žiakmi. Pokúsim sa stručne a zrozumiteľne vysvetliť niektoré princípy teórie školských testov, z ktorých vyplýva, že postup NÚCEM-u bol zbytočný, kontraproduktívny a z odborného hľadiska nesprávny. pokračovanie článku
Jedným z problémov nášho systému vzdelávania je roztrieštenosť učiva do množstva predmetov. Prečo to nie je dobré? Ako by to bolo možné zmeniť? pokračovanie článku
V záverečnej časti seriálu podrobnejšie vysvetlím, čo sa testuje jednotlivými typmi otázok používaných v testoch všeobecných študijných predpokladov. pokračovanie článku
V tomto miniseriáli sa zaoberám problematikou tzv. všeobecných študijných predpokladov (VŠP) a metódami ich testovania u žiakov. V tomto pokračovaní vám ponúkam ukážku ďalších 10 otázok z testov VŠP pre stredoškolákov. Tentokrát sú zamerané na analytické myslenie, logické myslenie, prácu s teoretickými pojmami, abstraktné myslenie a kvantitatívne myslenie. Môžete si vyskúšať, či by ste ich zvládli a či máte predpoklady pre akademické, teoreticky zamerané štúdium, aké je bežné na našich stredných a vysokých školách. pokračovanie článku
V tomto miniseriáli sa zaoberám problematikou tzv. všeobecných študijných predpokladov (VŠP) a metódami ich testovania u žiakov. Tentokrát vám ponúkam ukážku 10 otázok z testov VŠP pre stredoškolákov. Sú zamerané na slovnú zásobu, čítanie s porozumením a prácu s textom. Môžete si vyskúšať, či by ste ich zvládli a či máte predpoklady pre akademické, teoreticky zamerané štúdium, aké je bežné na našich stredných a vysokých školách. pokračovanie článku
V tomto miniseriáli vás oboznámim s problematikou všeobecných študijných predpokladov (VŠP). V 1. časti stručne objasním, čo sa pod týmto pojmom rozumie a uvediem dôvody, prečo je rozumné zisťovať študijné predpoklady žiakov. V 2. a 3. časti vám predložím 2 x 10 autentických otázok z testov VŠP, aby ste sa mohli sami otestovať. V záverečných častiach seriálu objasním, na čo sú zamerané jednotlivé typy otázok a ako súvisia so školským vzdelávaním. pokračovanie článku
V utorok 16. decembra 2008 prebehne na základných a stredných školách 2. ročník celoslovenskej súťaže EXPERT - geniality show. V tomto príspevku vás chcem oboznámiť s jej pravidlami a predložiť vám zopár otázok z 1. ročníka súťaže, aby ste si mohli vyskúšať, či ste rovnako geniálni, ako niektorí žiaci. pokračovanie článku
V rámci rozbiehajúcej sa školskej „reformy" dostali základné a stredné školy istú voľnosť pri tvorbe obsahu vyučovania. Aj keď kritici namietajú, že ide iba o iluzórnu a v praxi minimálnu možnosť ovplyvňovať učebné osnovy, skúsim byť na chvíľu optimistom a poradiť školám, ako s touto slobodou naložiť. Možno vás to prekvapí, ale chcem im navrhnúť, aby v rámci svojich školských vzdelávacích programov trochu bojovali proti štátom vnucovanej systematickosti vo vyučovaní (najmä u mladších žiakov). pokračovanie článku
Hoci sa naši porevoluční ministri školstva od seba v mnohom odlišovali, v jednej veci sa vzácne zhodli: všetci do jedného si kládli za cieľ odbúrať zo vzdelávania nadbytočnú faktografiu. Okrem toho mali spoločné už iba to, že sa to žiadnemu z nich nepodarilo. pokračovanie článku
Popredný francúzsky historik Jacques Le Goff vo svojej knihe Hledání středověku uvádza, že na univerzite v Cambridge sa ešte v 17. storočí učilo, že svet vznikol 26. októbra roku 4004 pred Kristom o deviatej ráno. Celkom som sa na tom zabával, no úsmev na perách mi rýchlo zmrzol, keď som si pred časom v televízii pozrel dokument Genesis versus Darwin o aktivitách a cieľoch amerických kreacionistov. pokračovanie článku
Hrdo tvrdíme, že dvoma piliermi našej „porevolučnej" spoločnosti sú demokracia a slobodný trh. Oba tieto inštitúty závisia na schopnosti a ochote ľudí racionálne sa rozhodovať. Demokracia môže dobre fungovať iba vtedy, keď občania dokážu rozumne posudzovať strany a politikov a správne si spomedzi nich vyberať. Slobodný trh nás zasa stavia pred neustálu možnosť (ale aj nutnosť) rozhodovať sa medzi záplavou produktov, služieb, značiek. Kto sa nevie či nechce rozhodovať, ten to má v demokratickom kapitalizme ťažké. Mladí ľudia by sa preto v rámci svojej „prípravy na život" mali učiť rozhodovať sa. Keďže väčšinu času trávia v škole, práve tá by mala byť (popri rodine) miestom, kde sa to žiaci naučia. Ale deje sa to? Mnohé školy poskytujú žiakom asi toľko možností rozhodovať sa ako kasárne vojakom... pokračovanie článku
Včera som kamsi telefonoval, keď došlo k chybe v spojení. Na druhom konci sa ozval starý chrapľavý mužský hlas: „Tady nebe, Komenský u telefonu. Čím mohu sloužit?" V prvej chvíli som sa vydesil a začal koktať niečo o omyle. No zrazu som si uvedomil, aká jedinečná možnosť sa mi naskytla a požiadal som tohto veľkého európskeho pedagóga a mysliteľa 17. storočia o krátke interview na tému našej školskej reformy. pokračovanie článku
V živote sa stretávame s dvoma druhmi problémov. Jedny sa tvária vážne, a pritom vážne vôbec nie sú. Druhé sa možno až tak vážne netvária, a pritom naozaj vážne sú. Pre dnešný blog som si vybral jeden z každého súdka. pokračovanie článku
Od štvrtého roku života pôsobím v školstve. Postupne som bol škôlkarom, žiakom ZŠ (Duklianska ul. BA), gymnazistom (GAMČA), vysokoškolákom (MFF UK), učiteľom matematiky na gymnáziu (GAMČA), riaditeľom odboru na ministerstve školstva, vedúcim skupiny merania výsledkov vzdelávania na Výskumnom ústave pedagogickom, externým učiteľom na MFF UK (prednáška o testovaní), rodičom dvoch školopovinných detí a členom rady školy (GAMČA). Ešte som nebol inšpektorom (nechcem), ministrom (nechcem) a školníkom (zvažujem). Okrem toho som už sedemnásty rok riaditeľom firmy EXAM testing a od septembra 2009 aj vydavateľom a šéfredaktorom časopisu DOBRÁ ŠKOLA. Vo voľnom čase sa dovzdelávam v histórii, filozofii, výtvarnom umení, architektúre a hudbe – teda v oblastiach, v ktorých mi náš vzdelávací systém zostal veľa dlžný.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
